 |
| Krainzia longiflora na
slnku vystavených svahoch v Tomochic (Durango). |
Tí z vás, čo idú viac s duchom doby, by si
asi želali radšej vidieť meno Mammillaria longiflora
(Britton & Rose) Berger – je to podľa všetkého korektnejšie
meno, má prednosť pred tým Backebergovým aj Buxbaumovým (Phellosperma
longiflora (Britton & Rose) Buxbaum). Ale predsa len,
rastlinu som spoznal pod rodovým menom Krainzia a akosi som
sa naň zafixoval. To isté platí aj pre ďalší druh rodu
Krainzia – K. guelwowiana, môžete hádať, pod akým
menom ju mám!
Dlhé roky, skôr desaťročia, som poznal len kultúrne rastliny,
a stačilo mi to. Rástli síce nie tak ochotne, ako mnohé iné
mamilarie, ale napriek tomu spoľahlivo kvitli, a čo je
dôležité, zostávali malé a nezaberali veľa, čoraz
vzácnejšieho miesta. Aj moje K. longiflora zostávali
na vlastných koreňoch malé, asi tak okolo 3 cm v priemere,
vysoké asi 1,5 cm, na jeseň mali snahu zaťahovať sa do
substrátu a na jar po prvej zálievke z neho spoľahlivo
vybiehali a neraz som ich z pivnice nosil už s násadou
prvých kvetov. Po krátkej aklimatizácii na svetlo už dostali
aj hnojivú zálievku a tá im stačila pre celú sezónu. Semená,
ako to je už u mňa zvykom pri kaktusoch, ktoré ich mávajú
ukryté v tele alebo ich vytŕčajú len kúsok nad epidermis,
radšej nezbieram, aby som im nepoškodil ich krehkú telesnú
schránku a nepripravil sa tak o obľúbené rastliny.
 |
| K. longiflora v plnom
kvete. |
K. longiflora v prírode som uvidel
náhodou. R. 2008 sme sa vracali cez Tomochic (Chihuahua) od
Cortézovho mora, z Mazatlánu (Sinaloa) s tým, že sa ideme
pozrieť na Echinocereus polyacanthus, ktoré sú tam
drobné, husto otŕnené, pekne uložené vmachu na kameňoch
všade okolo cesty. Zhodou okolností sme tam našli hustú
populáciu Coryphantha compacta s množstvom zrelých
plodov. O rok neskôr, po ceste z Baja California, sme si
spravili malú odbočku s tým, že teraz sa ideme pozrieť, ako
sú na tom naše C. compacta. GPS-ka nás doviedla
spoľahlivo na miesto a naozaj, C. compacta tam bola,
ale keďže bolo už dlhšie sucho, rastliny nestáli veľmi za
fotografovanie. Jevgenij Safronov to však nevzdával a
rozhodol sa ešte, kým sme sa zvolávali k autu, poobzerať po
okolí – vyššie na svahu videl skalky, ktoré ho akosi
zlákali. Už o malú chvíľu pokrikoval, že našiel akúsi malú
mamilariu so zvädnutými pukmi. Všetci sme si ju pofotili a
skoro naraz každý z nás zbadal, že naokolo sú aj kvitnúce
rastliny. Odchod sa, samozrejme, odložil…
 |
| K. longiflora v
Tomochic (Durango). |
Bola to skutočná fotožatva, minutými
megabajtami sme znečistili pamäťové karty našich
fotoaparátov – ale stálo to skutočne zato. Čo ma prekvapilo,
bol fakt, že rastliny sa v ničom nelíšili od tých, ktoré som
už mal doma – veľkosťou tela, ani kvetom, ani jeho farbou,
naozaj ničím. Rastlinu objavil v Santiago Papasquiaro (Durango)
roku 1897 Edward Palmer a ako Neomammillaria longiflora
ju popísali r. 1920 Britton & Rose. Známy znalec mamilarií
Werner Reppenhagen ju našiel v Coneto Pass alebo Paso Coneto
(Durango) a v zbierkach sa šírila ako Rep. 1776. Podľa jeho
pozorovaní tam rástla spolu s Mammillaria theresae,
Stenocactus lloydii, Echinocereus polyacanthus
a aj ďalšími sukulentami z rodov Agave, Nolina,
Yucca či Dasylirion. To, že tam rastie takáto
pestrá pospolitosť sukulentov napovedá, že celé prostredie
je aksi priateľsky naklonené kaktusom a iným sukulentom,
ktorým vyhovuje bezmrazé prostredie, s priemernou zimnou
teplotou okolo 10 °C, letnou asi 20 °C, so zrážkami asi
540 mm, ktoré zväčša spadnú v období júna až septembra a
vlhkosťou vzduchu približne 38 %. To by mohol byť súčasne aj
pestovateľský rámec pre rastliny v našich zbierkach, určite
sa však nebude dať zabezpečiť komplexne. Ako to už býva,
vždy treba nájsť kompromis vhodný pre tú ktorú zbierku. Aj
ja som sa trochu podučil – rastliny odišli zo skleníka von,
pod krytý prístrešok, aby mali síce dostatok svetla ale
súčasne aj kontrolovateľný prísun vody. Výsledok sa dostavil
– už r. 2010 boli rastliny obsypané kvetmi rovnako ako tie
z prírody. Mám rád, keď veci fungujú…
 |
| K. longiflora |
Príspevok je prevzatý z časopisu
Cactaceae etc. 1/2011
Cactaceae etc. vychádza od r. 1991 (XIX. ročník) v
Spoločnosti Cactaceae etc. 4-krát ročne. Každé číslo má 40
strán formátu B5, je plnofarebné od r. 2005 (ako prvý
časopis v regióne strednej Európy), ročne 160 strán.
Objednávky prijíma (v prípade objednávky uveďte kód –
webpp):
MUDr. Roman Staník, Česká ul. 17, 831 03 Bratislava, SR
alebo e-mail: cactaceae@azet.sk |
