Antigravitačné pestovanie kaktusov

Poviedky na tému Jára Cimrman - kaktusár
od Janči Barana zo Zvolena

Jára Cimrman ako najskúsenejší kaktusár na pestovanie kaktusov a sukulentov a iných rastlín používal vlastné metódy. Často boli na prvý pohľad nezmyselné. Mnohí pestovatelia ich zavrhovali a odmietali. Určite sa pýtate prečo? Jára Cimrman vždy hodlal za každú cenu dospieť až k prapra-podstate problémov, skratka: „prasata“. To Cimrmanológov zvádzalo dlhé roky k domnienke, že Cimrman bol permanentne naštvaný cholerik. Nie je tomu tak. Poznámka „prasata“, objavujúca sa v jeho poznámkach znamená, že je potrebné sa vrátiť k počiatku a skúmať prapra-podstatu. Preto si aj ja v texte dovoľujem túto Cimrmanovu poznámku použiť. Cimrman neochvejne vždy šiel za svojim cieľom.

Využíval k tomu všetky dostupné vedecké i nevedecké postupy. Jára Cimrman bol známy recesista. Preto nikoho dnes neprakvapuje jeho schopnosť postupovať nelogicky a nepravdepodobne. Tak napríklad zostrojil tichý kostolný zvon, aby nerušil obyvateľov v jeho blízkosti. Rad za radom by som mohol spomínať jeho geniálne nelogické postupy. Už, už sa miska váh nakláňala na stranu Járu Cimrmana a mohol sa stať uznávanou autoritou (prasata). No osud tomu neprialv podobe mávnutia krídla motýľa kdesi v madagaskarskom pralese. Mávnutia spôsobili meteorologické zmeny a miska váh sa prehupla na druhú stranu. Jednoducho mu chýbalo šťastie. Tak to bolo aj s vynálezom stieračov na
okná ponorky. Prišla celosvetová kríza a nik nemal záujem. Jednoducho smola (prasata)! Cimrman často hovoril:

„I lev musí odhánět mouchy“.
"Nikdo není dokonalý, i hovno má své mouchy“.

Na šírenie a osvetu napríklad určitú dobu využíval predchodcu internetu Cimrmanove informačné šapitó. Zamestnával 12 stredoškolských profesorov vo výslužbe a tí odpovedali na telefonické otázky. V jeseni v roku 1914 celý jeho informačný systém zlyhal v dôsledku vírusu (prasata). Vírusom bol postinutý až 5 členný profesorský zbor. Tak Cimrman prišiel o dáta z botaniky, biológie, geografie, dopravy a poľnohospodárstva. Vírusom bola postihnutá následne aj spojovateľka Co-To-Je mongolskej národnosti ovládajúca výhradne len a len mongolský dialekt. Tak sa stalo, že sa geniálny informačný systém úplne zrútil. Zrútený informačný systém Járu Cimrmana sa napokon stal vďačným testom pre prvý odvirovací program v dejinách informatiky.

Po mnohých sklamaniach sa uchýlil do skleníka a venoval sa pestovaniu kaktusov. V skleníku mal kanape, na ktorom často oddychoval. Pozorovanie kaktusov zo žabej perspektívy nie je to pravé orechové. Čumieť dlhé hodiny na črepníky z boku a zo spodu ho po dvoch rokoch prestalo mentálne uspokojovať. A tak vznikol ďalší nesmrteľný výrok:

„Nikdy nemáš druhou šanci udělat dobrý první dojem“.

Jára Cimrmam urobil ďalší postupný odvážny krok. Kaktusy zasadené do črepníkov otočil opačne, tedatelom nadol a koreňmi nahor. Následne ich umne zabezpečil proti vykĺznutiu.  Tak mohol nerušene pozorovať rast kaktusov z pohodlia kanape. Po čase zistil, že telá a korienky kaktusov tvrdošíjne podliehajú zákonu gravitácie. Trpezlivo korienky zastrihával a tvaroval. Túto svoju metódu nazval Gorgóna Radix Cimrmani, čo je obdoba pestovania bonsají. Vyriešil tiež osvetlenie kvázi „antigravitačných kaktusov“ sústavou reflektorov a zrkadiel, ktoré umiestnil na podlahu a kaktusy osvetloval zdola. Zavlažovanie pohodlne realizoval zhora priamo na korene, čím zabránil nepeknému vyzrážaniu solí na tele kaktusu. Pri presúvaní sa z kanape za účelov varenia kafe arabicum letmým pohľadom vždy odhadol stupeň preschnutia koreňového systému rastlín.

A tak zalieval vo vhodnú dobu kafe a rastliny. Túto svoju metódu nazval hydrokanapické pestovanie. Jeho metóda našla neskôr uplatnenie pod skomoleným názvom hydroponické pestovanie rastlín. To je ale trestuhodná neúcta voči Cimrmanovi, ktorý prvý pomenoval metódu ako hydrokanapické pestovanie. Tu vidíte ako sa dokáže skresliť a prekrútiť realita /prasata/. Dlhodobý výpadok elektriky v skleníkoch Járu Cimrmana malo za následok zmetok, ktorý trvá doposiaľ. Totiž, jeho rastliny pri menili smer a uhol postavenia kvetov ako aj rast tŕňov. Vznikali tak rastliny úplne nepodobné pôvodným. Pár snaživcov vidiac neznáme to rastliny Cimrmanove sa snažilo privlastniť si výsledky jeho práce a popísať, ustanoviť nový rod. Járu Cimrmana tento počin zle naladil a protestoval, pretože rod
Cimrmania už dávno ustanovil a popísal. Márne. Niekto mu na dovŕšenie tragédie ešte celú
dokumentáciu totiž sproste ukradol a dodnes o nej niet žiadnych správ. Cimrman sa autosugesciou snažil všetko zvládnuť. Opakoval do nekonečna:

„Pokud se to samo nevyřeší do 14 dnů, nemá cenu se tím zabývat“.

Potom v záchvate nerešpektovania „Cimrmanových kruhov“ všetko zničil. Dnes o tomto experimente a rode Cimrmani nik nič nevie a zapadol prachom zabudnutia. Z hlbokej úcty k majstrovi Cimrmanovi nebudem spomínať známych botanikov, ktorí sa tvárili a tvária, že žiadneho Járu Cimrmana-botanika kaktusára nikdy nevideli a ani o ňom nič nepočuli (prasata). V zákulisí sa občas prerieknu slovíčkom „ten prevít“. To je totiž Cimrmanov pseudonym.

Jediné čo je možné Cimrmanovi vyčítať že bol ako sopka, ktorá svojou činnosťou zasypala sama seba. Je teda na nás aby sme zmietli prach nánosov nezmyslov z diela a prác Járu  Cimrmana. Bez nadsádzky prehlasujem, že bol českým Leonardom da Vinci. Známy je jeho výrok:

„Nápad je k zamyšlení, pokušení je víc než povzbuzení.“

Zamyslime sa v tichej spomienke spoločne nad odkazom a dielom Járu Cimrmana. Človek je tvor zábudlivý a preto si občas, keď sa dielo nedarí pripomeňme poznámu majstra Cimrmana - „prasata“.

(Neprešlo jazykovou úpravou)

Janči Baran zo Zvolena
www.sucutus.meu.zoznam.sk
 

zpět