|
Jára Cimrman ako najskúsenejší kaktusár na
pestovanie kaktusov a sukulentov a iných rastlín používal
vlastné metódy. Často boli na prvý pohľad nezmyselné. Mnohí
pestovatelia ich zavrhovali a odmietali. Určite sa pýtate
prečo? Jára Cimrman vždy hodlal za každú cenu dospieť až k
prapra-podstate problémov, skratka: „prasata“. To
Cimrmanológov zvádzalo dlhé roky k domnienke, že Cimrman bol
permanentne naštvaný cholerik. Nie je tomu tak. Poznámka
„prasata“, objavujúca sa v jeho poznámkach znamená, že je
potrebné sa vrátiť k počiatku a skúmať prapra-podstatu.
Preto si aj ja v texte dovoľujem túto Cimrmanovu poznámku
použiť. Cimrman neochvejne vždy šiel za svojim cieľom.
Využíval k tomu všetky dostupné vedecké i nevedecké postupy.
Jára Cimrman bol známy recesista. Preto nikoho dnes
neprakvapuje jeho schopnosť postupovať nelogicky a
nepravdepodobne. Tak napríklad zostrojil tichý kostolný
zvon, aby nerušil obyvateľov v jeho blízkosti. Rad za radom
by som mohol spomínať jeho geniálne nelogické postupy. Už,
už sa miska váh nakláňala na stranu Járu Cimrmana a mohol sa
stať uznávanou autoritou (prasata). No osud tomu neprialv
podobe mávnutia krídla motýľa kdesi v madagaskarskom
pralese. Mávnutia spôsobili meteorologické zmeny a miska váh
sa prehupla na druhú stranu. Jednoducho mu chýbalo šťastie.
Tak to bolo aj s vynálezom stieračov na
okná ponorky. Prišla celosvetová kríza a nik nemal záujem.
Jednoducho smola (prasata)! Cimrman často hovoril:
„I lev musí odhánět mouchy“.
"Nikdo není dokonalý, i hovno má své mouchy“.
Na šírenie a osvetu napríklad určitú dobu využíval
predchodcu internetu Cimrmanove informačné šapitó. Zamestnával 12 stredoškolských profesorov vo výslužbe a tí
odpovedali na telefonické otázky. V jeseni v roku 1914 celý
jeho informačný systém zlyhal v dôsledku vírusu (prasata). Vírusom bol postinutý až 5 členný profesorský zbor. Tak
Cimrman prišiel o dáta z botaniky, biológie, geografie,
dopravy a poľnohospodárstva. Vírusom bola postihnutá
následne aj spojovateľka Co-To-Je mongolskej národnosti
ovládajúca výhradne len a len mongolský dialekt. Tak sa
stalo, že sa geniálny informačný systém úplne zrútil.
Zrútený informačný systém Járu Cimrmana sa napokon stal
vďačným testom pre prvý odvirovací program v dejinách
informatiky.
Po mnohých sklamaniach sa uchýlil do skleníka a venoval sa
pestovaniu kaktusov. V skleníku mal kanape, na ktorom často
oddychoval. Pozorovanie kaktusov zo žabej perspektívy nie je
to pravé orechové. Čumieť dlhé hodiny na črepníky z boku a
zo spodu ho po dvoch rokoch prestalo mentálne uspokojovať. A
tak vznikol ďalší nesmrteľný výrok:
„Nikdy nemáš druhou šanci udělat dobrý první dojem“.
Jára Cimrmam urobil ďalší postupný odvážny krok. Kaktusy
zasadené do črepníkov otočil opačne, tedatelom nadol a
koreňmi nahor. Následne ich umne zabezpečil proti vykĺznutiu.
Tak mohol nerušene pozorovať rast kaktusov z pohodlia
kanape. Po čase zistil, že telá a korienky kaktusov
tvrdošíjne podliehajú zákonu gravitácie. Trpezlivo korienky
zastrihával a tvaroval. Túto svoju metódu nazval Gorgóna
Radix Cimrmani, čo je obdoba pestovania bonsají. Vyriešil
tiež osvetlenie kvázi „antigravitačných kaktusov“ sústavou
reflektorov a zrkadiel, ktoré umiestnil na podlahu a kaktusy
osvetloval zdola. Zavlažovanie pohodlne realizoval zhora
priamo na korene, čím zabránil nepeknému vyzrážaniu solí na
tele kaktusu. Pri presúvaní sa z kanape za účelov varenia
kafe arabicum letmým pohľadom vždy odhadol stupeň
preschnutia koreňového systému rastlín.
A tak zalieval vo vhodnú dobu kafe a rastliny. Túto svoju
metódu nazval hydrokanapické pestovanie. Jeho metóda našla
neskôr uplatnenie pod skomoleným názvom hydroponické
pestovanie rastlín. To je ale trestuhodná neúcta voči
Cimrmanovi, ktorý prvý pomenoval metódu ako hydrokanapické
pestovanie. Tu vidíte ako sa dokáže skresliť a prekrútiť
realita /prasata/. Dlhodobý výpadok elektriky v skleníkoch
Járu Cimrmana malo za následok zmetok, ktorý trvá doposiaľ.
Totiž, jeho rastliny pri menili smer a uhol postavenia
kvetov ako aj rast tŕňov. Vznikali tak rastliny úplne
nepodobné pôvodným. Pár snaživcov vidiac neznáme to rastliny
Cimrmanove sa snažilo privlastniť si výsledky jeho práce a
popísať, ustanoviť nový rod. Járu Cimrmana tento počin zle
naladil a protestoval, pretože rod
Cimrmania už dávno ustanovil a popísal. Márne. Niekto
mu na dovŕšenie tragédie ešte celú
dokumentáciu totiž sproste ukradol a dodnes o nej niet
žiadnych správ. Cimrman sa autosugesciou snažil všetko
zvládnuť. Opakoval do nekonečna:
„Pokud se to samo nevyřeší do 14 dnů, nemá cenu se tím
zabývat“.
Potom v záchvate nerešpektovania „Cimrmanových kruhov“
všetko zničil. Dnes o tomto experimente a rode Cimrmani nik
nič nevie a zapadol prachom zabudnutia. Z hlbokej úcty k
majstrovi Cimrmanovi nebudem spomínať známych botanikov,
ktorí sa tvárili a tvária, že žiadneho Járu
Cimrmana-botanika kaktusára nikdy nevideli a ani o ňom nič
nepočuli (prasata). V zákulisí sa občas prerieknu slovíčkom
„ten prevít“. To je totiž Cimrmanov pseudonym.
Jediné čo je možné Cimrmanovi vyčítať že bol ako sopka,
ktorá svojou činnosťou zasypala sama seba. Je teda na nás
aby sme zmietli prach nánosov nezmyslov z diela a prác Járu
Cimrmana. Bez nadsádzky prehlasujem, že bol českým Leonardom
da Vinci. Známy je jeho výrok:
„Nápad je k zamyšlení, pokušení je víc než povzbuzení.“
Zamyslime sa v tichej spomienke spoločne nad odkazom a
dielom Járu Cimrmana. Človek je tvor zábudlivý a preto si
občas, keď sa dielo nedarí pripomeňme poznámu majstra
Cimrmana - „prasata“.
(Neprešlo jazykovou úpravou) |
